Život nám dáva všetko a všetko v živote nás môže tešiť Don Miguel Ruiz

9. ledna 2017 v 18:04 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Každý z nás dostáva niečo darom dennodenne. Myslíš že nie? Každý deň máš ten istý? Ale kto ti povedal že máš sedieť doma a nevyužiť chvíľu. Máš ju stále. Aj to že tu sedíš teraz a čítaš to ej to len využitá moja chvíľa. A viem že ty tu zabiješ par minút pri tomto. Keby si ten čas strávený za PC, mobilom strávil lepšie. Myslím si že by tvoj život nemal rutinnú ale život o niečo krajší a lepši, strávený medzi ľuďmi. Viem je ťažké sa niekedy presvedčiť isť sám von, isť niekam kde ťa to nebaví, Ale to je chvíľa ktorú ti priniesol život. Tak skús tam nájsť trochu útechy v tom čo robíš. Nachádzaj objavuj čítaj pozeraj máš toľko možností ktoré ti dáva život. Cestuj rozvíjaj svoj talent objavuj svoje talenty. Čas nezastavíš ale zastavil si ty niekde je chyba. Zmeň ju a maj z nudnej chvíle peknú spomienku.
teš sa raduj sa už len s toho že ťa niekto zavolá vonku, vychutnaj si tie chvíle lebo nikdy nevieš kedy sa zas uvidíte, a či sa vôbec uvidíte. Nevieš ktorý okamih ti môže zobrať všetko. A stáť sa minulosťou. Maj otvorené oči, srdce bude to ťažké ale predsa krásne.

Dnes som zažil ráno bolo pre mňa drsne s postele vstať sa nechcelo no predsa som sa odtiaľ vyhrabal trebalo isť na chirurgiu s babkou (zlomila nohu). Cestou za babkou sa stala ťažká havária 3. aut. Nič horšie na ceste nezamrazí ako tri roztepané auta na cucky a neviete či tí ľudia prežili a vôbec či to nebol niekto koho ste pred tým nevideli a bol vysmiaty a šťastný.
Babka bola rada že ma videla po dlhej dobe veď aj ja ju. Zobrali sme ju do auta a išli sme s ňou na polikliniku. Otec nás vysadil a babka naša na vozíku som ju tlačil pred sebou. Dvaja ľudia mi podržali zároveň dvere a z úsmevom čakali kým sme prešli. Opätovať úsmev a z vďakou sme išli ďalej kde sme počkali babku vyšetrili. A potom sme išli späť do auta imobilný ľudia to majú ťažké keď je námraza na bezbariérovom vstupe do nemocnice ktorý je mierne do kopca a cely zasnežený a zmrznutý. Jedeného mladšieho chalana som sa ho spýtal či nám pomôže. Aby babka neušla aj z vozíkom keď sa pošmyknem. :D. a šlo sa domou.
A toto sa stalo len za 3 až 4 hodiny z jedného dňa. A čo si zažil/a ty? Čo si si všimol/a? Koľkým ľuďom si opätoval poďakovanie. A ak máš aspoň s časti takýto deň tak ver že tvoj život nie je nudný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 10. ledna 2017 v 21:27 | Reagovat

mne vše vzal :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama