Veľa slov nepovedaných

12. ledna 2017 v 23:03 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Veľa ľudí znamená veľa myšlienok, nemyslieť na seba ale už aj na druhých. Robiť im radosť, pomáhať niekedy aj ublížime ale to si malo kedy aj uvedomíme kým sa neobzrieme na to čo sme napáchali.
Ideš spať? Spíš? Bdieš? Pozeráš do stropu? A bojuješ s tým že by si chcel/a spať ale tvoje myšlienky napadajú veci čo ťa trápia čo si urobil/a? Čo si mal/a urobiť. Dusíš to v sebe a nepôjde to von lebo sa bojíš reality od ľudí čo sú v tvojom okolí. Považujú ťa za rodinu ale rodina je pri sebe stále nie len keď je ťažko. Ozvem sa ti lebo mi je ťažko zdvihol si ma zdvihneš ma aj teraz. Takto vzťahy nefungujú. Treba Obetovať niečo pre niečo. Ak nie si schopný niečo dať tak načo držíš to priateľstvo na silu? Nie si schopný/a do niečoho investovať svoj čas a druha strana sa môže pre toto trápiť.
Ak si s niekým len s princípu. Tak ver že druhej strane to dôjde a raz odíde. A príde pozeranie do stropu, myšlienky jedna za druhou a bojovať stým nijak nemôžeš. Lebo to je niečo čo ťa brzdí/zabíja.
Veľa slov nepovieme a keď povieme je to možno lepšie ako to držať v sebe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama