Leden 2017

Steny

30. ledna 2017 v 16:08 | Martin Mundier |  Zamyslenia
chodíš do školy, práce a odtial rovno domov. Tvoj uzavretý kruh prieteľov a tvojej dennej rutiny. Doma zapneš TV, radio, internet nejake media ťa chcu držať doma. Ukazujú čo je von za týmito stenami. korupcie, škandali, teroristi, Držia ťa v strachu aby si nešiel von. nebolo to aj tak s našimi rodičmi? komunizmus? Sloboda ohrozená politykov. Chcu ťa držať tam kde chcú. otvorené hranice? Ano máme ale k čomu? presne k tomuto to spelo. Aby zničili to čo naši predkovia budovali.
Strach ktorý si možno neuvedomuješ ale raz príde aj k tebe navštivi ťa otvorí ti oči. A budeš plakať, a dúfať že aj toto raz pominie. obratiš kalendarny list a jedno s tých čísel bude to ktoré sa zapíše do dejín.
Dejín ktoré sa budu učiť tvoje deti a ešte ich deti. nebudu si vedieť predstaviť čo ste zažili lebo každy koniec ery mal svoj začiatok. Začiatok nového lepšieho. Ano tento tok dejin tu bude stále zničime jeden druheho. Človek sa obrati proti človeku. Začne to zas na novo ale ako raz povedal:

Albert Einstein


"Neviem, ako sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene."



kráčam

23. ledna 2017 v 20:00 | Martin Mundier
Aj keď spadneš na hubu znamená že ideš dopredu. Koľko urobíš krokov za deň nikto nevie. Ale každý tvoj krok mieri niekam. Tak isto aj rozhodovania ktoré konáš denne ťa zavedú niekam. Možno nie k cieľu akému si si ty predstavoval. Predstava sa dosť líši od skutočnosti. Ale tu ide o postoj teba k danému rozhodnutiu. Áno Alebo nie. Žiadne možno zajtra, zajtra už môže byť neskoro a ty to budeš časom ľutovať. Možno sa stali rozhodnutia ktoré sa zdali ťažké . Ale doviedli ťa sem. A tam kde si teraz ďakuj, buď vďačný.
Takže nezáleží na tom koľko krát spadneš na tej ceste ale koľko krát sa postavíš na nohy a ideš ďalej.

Politika Europy

23. ledna 2017 v 19:43 Zamyslenia
v očích máte žiletky a na jazyku jed
mezi sebou zápletky a kolem huby med

Tomaš Ortel nový - Karel Kryl

Iný pohľad

22. ledna 2017 v 20:24
Život je láskou, ale nie tvojim demonom.
je ťažky, dava ťa na kolená ale maj na vedomi že toto je jedine čo máš. neber si ho! nech je akýkoľvek.
Nie si jediny/na čo to ma tak ťažké.

Buducnosť

22. ledna 2017 v 10:12 Zamyslenia

okamih

22. ledna 2017 v 10:11 Zamyslenia

Rozdiely

22. ledna 2017 v 10:10 Zamyslenia

radosť

19. ledna 2017 v 20:26 Zamyslenia

Ďakuješ?

19. ledna 2017 v 20:23 | Martin Mundier |  Zamyslenia

Krajina

16. ledna 2017 v 17:56 | Martin Mundier |  Zamyslenia

Teraz sa s tebou prejdem po krajine. Dajme tomu že som tvoje svedomie. Ideš opusteným chodníkom rozšliapaným na prach sem tam kameň piesok, uschnutá tráva, listy rastlín popri chodníku spálené do čierna. Popraskaná zem od slnka. Zem kričí doslova chcem vodu. Cítiš horúce spaľujúce lúče na tebe. Pot ti lepí tvoje oblečenie na telo. Fľaša v ruke v ktorej bola voda je prázdna. Pozeráš pred seba nikde ani kúsok tieňa dokonca ani mrak nad tebou. Pne kedysi nádherných stromov ktoré tam kedysi boli, sú už len polovične a dopraskane prehnite na prach. Ticho a bezvetrie ktoré vládne tu bez života. Nie je ani kúsok nádeje na tomto mieste. Nádeje na dážď, život nejaký náznak niečoho čoho tu bolo kedysi mnoho.
máš pocit že si na konci svojich síl ďalej nemôžeš ísť. Začínaš sa pýtať kde sa stála chyba. Chyba ktorá toto všetko zavinila. Doviedla ťa sem. Padáš na zem na kolená a prstami prechádzaš po ceste v ktorej kedysi bol život. Začínaš plakať začínaš si spytovať otázky. Nevidíš ani kúsok radosti okolo seba. Myšlienka za myšlienkou čoraz černejšia zasadzuješ si najnebezpečnejšieho nepriateľa do hĺbky svojho mozgu Myšlienku. Začínaš sám seba nenávidieť a semienko začína kvitnúť. Rozkvitá do obrovských rozmerov až kým to neprekoná hranicu a zrazu keď dvihneš hlavu vidíš neprekonateľnú stenu. Tvoj život ostal zamurovaný v tej krajine vzdal si to. Nejdeš ďalej lebo si si nahovoril že toto sa už prekonať nedá.
Všetko závisí od teba a tvojej vôle , ako sa rozhodneš.