Prosinec 2016

nečakaj odmenu

27. prosince 2016 v 21:42 | Martin Mundier

INAK

27. prosince 2016 v 21:24 | Martin Mundier |  Zamyslenia

Inak bolo , Inak je, inak bude.
Tri vety ktoré sa ti idú mysľou keď si pri ťažkých rozhodnutiach tvojho života. Života druhých kde patríš ty. Kam budeš patriť keď dôjdeš na nejaké rázcestie a budeš musieť niečo za sebou zanechať. Spomienku, bolesť, radosť, ticho.
Sám si pokladáš otázku keby som sa rozhodol inak. A aj keby si sa rozhodol inak prišla by ti tato myšlienka sama od seba ale ver tomu že aj nesprávna cesta ťa vedie k správnemu cieľu. Nahľadaj skratky. Hľadaj ľudí a oní ti pomôžu ti nájsť správnu cestu za správnym cieľom. Či už ten človek je dobrý, zlý. Patri do tvojho života. Prečo? Lebo on je len smerovka ku tvojmu cieľu. Každý z nás zanechá v druhom nejakú stopu. Ktorú objavíte skôr či neskôr.
Každý z nás žije inak, má iné návyky, má iný život. Je iný v tvári a za každou vráskou na tvarí sa niečo skrýva je tam podpis úsmevu, radosti, hnevu.
Vždy je jedná cesta a jeden cieľ. Ale koľko prekážok je na nich je dané, nehľadaj skratky. Každý úspech niečo stojí teba to bude stať veľa. Ale je len jedno plátno zváne život a ty si umelec ktorý tvorí.
Takže to čo vytvoríš je tvoja

práca. Tak buď maliar taký aby mali druhý čo obdivovať keď tu nebudeš.

A čo keď !!!

21. prosince 2016 v 20:05 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Rozpravanie s osobou ktorá je pri tebe, oči ktorým veríš, očí ktoré poznáš. Vieš kedy je v nich smútok, radosť, láska, nenavísť. Osoba ktorej veríš je pri tebe a vieš jej povedať čokoľvek. Ale je to pravda???? Je to anozaj tak? Vieš povedať aj tu pravdu čo tak boli?
Milosrdna lož aj tak tomu možeme povedať keď viete o niečom čo ten druhy robí a pritom nechcete druhemu ubližiť a radšej buť to nepoviete, alebo poviete len torchu inak. Zmenite pravdu.
každy z nás to robí. Ale vždy povieme pravdu keď to v nás vykypí. VVíde vonku vyvre to a vy v amoku poviete čo toho druheho zaboli najviac pričom si samy neuvedomujete čo vravite. Prídete na to až kym vychladnete.
Povedať pravdu je Bolesť, no uľava na vašej duši.
Duša druhého plače. a vy budte pri tej osobe nech sa deje čokolvek. pretože su to tie oči ktorým verite.

Dari ktoré možeš mať

15. prosince 2016 v 15:52 | Martin Mundier |  Zamyslenia

Zver okolo teba.

14. prosince 2016 v 19:20 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Mať cestu ktorá je jedna alebo viac keby náhodou nevyšla ta jedna. Si ten ktorý si razi vlastnú cestu, alebo si nechávaš určovať smer? Si plachy a máš rad ticho žiješ svoj stereotyp. Maš rad svoju svorku, utočite spolu. Spolu za jedným cieľom. Lietanie je to čo ťa láka maš rad nadhľad nad všetkými. Rad sa ponáraš do neznamich hlbín.
Je mnoho vlastnosti zo živočišnej riše ktoré by som tu kohol opísať.


ktoré zviera si ty? Objavil si ho už?

Vieš ktorá Zver sa pohybuje v tvojej džungli?

FOto december

8. prosince 2016 v 16:37 | Martin Mundier |  fotky



Nezapálená zápalka

6. prosince 2016 v 13:20 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Drievko z hlavičkou od síri čaká škatuľka medzi ostatnými v tme a tichu. Prežíva. Nevie o čom je život vonku. Sem tam zazrie svetlo keď vyberú inú ale zas nie tú ktorá tak dlho čaká. A z nádejou keď sa otvorí škatuľka pozrie na to oslepujúce svetlo a niečo vnútri ju napĺňa že príde jej šanca teraz. Ale vždy príde to sklamanie že zas to nebola ona. Otrávená životom nebaví ju nič čo robí ju nenapĺňa. Sama nevie aký jej je osud a na čo tu slúži. Medzi ostanými nemá sa chuť z nikým rozprávať sem tam sa nasilu usmeje aby nevyzerala tak sklamane. Sklamanie je už tak veľké že už je posledná v tme už jej nadej vyhasína. Nevie čo sa stalo z ostatnými. Našli to čo hľadali? Išli za svojimi snami?
A zrazu keď už je zúfalstvo už tak veľké že už posledne čo jej ostáva ostať sama a nikdy nevidieť svetlo.
Otvorí sa škatuľka výberu ju.
Tak oslepujúca žiara v jej živote nikdy nebolela v jej očiach ako teraz v tuto chvíľu. Jej zmena na život prichádza no ona o tom netuší.
Zapália ju ona sa rozhorí na prvý škrt a zapaľuje sviečku svetlo ktoré mala v sebe a nevedela o nej zrazu vie zapáliť iného a väčšieho. Jej naplnenie prišlo a jej svetlo zmenilo tmu na krasu žiaru v jednej veľkej miestnosti. A Toto svetielko je tak pokojne a dáva nadej iným aby nezabúdali že každý ma svoj osud na tejto zemi ktorý naplní. Prinesieš svetlo druhým ľuďom, pomôžeš druhým, ublížiš, zraníš. Ale každý tvoj krok niekomu pomôže. Vždy nejakým spôsobom. Tvoja šanca príde skôr alebo neskôr. Lebo každá zápalka v škatuľke sa raz minie. No tvoja iskra môže napáchať aj škodu. Dávaj pozor čo stým čo máš ako budeš narábať ako stým naložíš.
Tak čakaj aj ty. Aj tvoja zmena na život raz príde.

FAkt len trochu snehu (50cm a viac a pribuda)

2. prosince 2016 v 16:55 | Martin Mundier |  fotky

až po velmi dlhom čase

1. prosince 2016 v 14:45 | Martin Mundier |  Zamyslenia
som sa bol prejsť v zasneženej krajine.