Listopad 2016

Spoznaj sám seba

28. listopadu 2016 v 15:01 Zamyslenia
"Som tvoje svitanie, z tmy vyslobodzujúce. Som hlbina, v ktorej tvoj zármutok prestane. Buď tichý, buď tichý a vedz, že ja som Boh. Poznaj ma a buď v mieri.
Vymaž ten záznam na pergamene v sebe, ktorý bol písaný naň časom. A na vyhladený povrch napíš znovu:
Ja som Múdrosť, Spravodlivosť a Odpočinok. Som samotný, len ty si vo mne. Ja som prúd života, ktorý tebou plynie. Som všetkým, čo je, a vyplňujem priestor. Som čisté Bytie, cez ktoré všetko existuje. Áno, ja som Duch, v tvojej hĺbke prebývam: Ako si si vedomý mojej prítomnosti, je všetko dobre, len toho sa drž - ty si vlastným nebom svojím."
(Z ticha - James Rhoades)
Sebapremena na duchovnej ceste -Mgr. Michelle Mattieligh

nosiť na rukách

25. listopadu 2016 v 12:00 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Tužiš po tom aby ťa nosli na rukách? aby si bol ten ktoreho si budu všimať? stredobodom pozornosti?.....
Je tu pre teba potešujúca sprava. Ak sa to nestane počas tvojho života tak určite po ňom. Umrieš postavia sa ludia okolo tvojej truhli zdvihnu ťa a odnesu ťa. Každy bude na teba pozerať a plakať. No žial je taky. Smrť toto prinaša.
Stale tužiš byť noseny na tukách?

Útek

22. listopadu 2016 v 17:44 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Je to tvoja mysel? Alebo Srdce čo ťa ťaha preč od všetkého?
Ako vyjadriš svoje pocity? TO čo povie mysel je predsa logicke vysvetlenie pre tento nelogicky svet. A predsa tu je ešte vysvetlenie a pohlad tvojho srdca. Srdca ktoré možno nevidí aka je realita lebo svoje pocity potlačaš vvoči tomu čo viadia tvoje oči. nedovoliš aby sa to dotklo tej citlivej strany srdca. Kde tento pocit by možno zahrial. Tak robiš všetko aby to vyzeralo že to robiš s velkou laskou. Klameš sam seba , okolie.
Utekáš preč niekde do vnutra svojho Majestátu ktorý si si vybudoval a kde je všetko dokonále. Všetky ulice, domy chatrče až po zamky hrady a palace v každom stychto hradou niekto žije. V každom v tomto dominante máš niekoho vzacneho. S ktorym sa stretavaš len tam. Ale prečo nedvohneš telefon a povedať.
Poď von potrebujem s nikym isť von a pokecať. Unikni s reality prostrednictvom tých ludí ktorých máš rad. Nezatvaraj pred tým čo je von. neuzatvaraj sa sam do seba

PlAMEŇ neba

22. listopadu 2016 v 16:42 | Martin Mundier |  fotky


Život v lese 2

20. listopadu 2016 v 18:30 | Martin Mundier |  Príbehy
2 :časť
Videl som za jednou skalou ženu a pri nej dievča ktoré sa učilo a rozprávali sa spolu so ženou. Dýku ktorú som držal v ruke som odložil za pás a pomalým krokom som prišiel k vám a s neistotou k vám pristúpil. Žena na ma pozrela, premerala pohľadom a s úsmevom sa pozdravila a predstavila sa ako nejaká obyvateľka tohto lesa v ktorom sa už vie pohybovať. Žena ktorá už bola ozbrojená a odhodlaním bojovať mi vravela ako to tu chodí a čo to vlastne za les je. V priebehu chvíle mi len zhruba povedala s čím tu majú dočinenia. Ako sme sa rozprávali tak spoza jej ramena vykukovalo dievča ktoré pozeralo na mňa, kto som a odkiaľ som tu prišiel.. Potom sa pozrela na teba a predstavila nás. Mne už bolo jasne že ty tu nie si tak nová ako ja a už to tu lepšie poznáš.
Zbraň o ktorú si sa opierala a Ďalšie ktoré si mala okolo pása ktoré vykukovali spoza dlhého čierneho plášťa s kapucňou ktorú si mala na hlave. Vykukovali dve hnedé oči na mňa. Kto vlastne som a čo chceš od nás. Mne išlo zas hlavou prečo som práve natrafil na teba a čo ma chcete vy ľudia s tejto krajiny učiť viem už toho dosť.
Aspoň som si myslel že dosť. Bolo toho tak malo že veľa poznatkov som nadobudol prvé mesiace keď som sa učil s vami žiť. Niektorý ľudia zo susedných domov mi dávali mylné predstavy o nich a o ich spôsobe života. No nakoniec sme sa spriatelili a ideme na lov veľa krát spoločne. Ukázali ste mi dedinu v jednej krásnej zelenej čistine kde ste všetci žili mali ste pravidelne rituáli sa schádzať dva krát pri ohni a rozprávať sa. Dávať si darí a dôverovali ste jeden druhému. I keď niekedy by ste sa aj povraždili keby na to prišlo.

RUDY KVET

20. listopadu 2016 v 16:58 | Martin Mundier |  fotky

Hope

19. listopadu 2016 v 14:42 | Martin Mundier |  Zamyslenia

Rukami vieme pomoc.
Rukami vieme ubližiť.
Rukami vieme pohladiť.
Vieme dotykom povedať vela veci. bez slov.
Ale ak chceme naozaj pomoc urobte niečo pre tuto ZEM.
Náš domov. Mame len jeden. Inde nemožeme isť.
Všetko je v tvojich rukách.
urob niečo čo pomože apson trochu Zemi.
Keď to uvidia iný budú to tiež robiť. (aspoň niekto)

odpustenie

19. listopadu 2016 v 13:14 Zamyslenia
Keď odpustíte, tak tým žiadným spôsobom nezmeníte minulosť,
ale určite tým zmeníte buducnosť.
-Bernard Meltzer-



Zahoď

16. listopadu 2016 v 19:30 | Martin Mundier |  Zamyslenia

Zahoďte tie "nemôžem". Odhoďte tie "prečo ja", opustite tie "kiežby". Potom počúvajte. Počujete to? Je to hlas čo hovorí: Dokážem! Budem! Sleduj!
-Brigitte Nicole-


Obviňovanie, Sebaklam, plač, smútok. Toto je len zlomok toho čo nás vystihuje. Vystihuje to keď chceme isť za niečím myslime si že nás niečo drží. Drží nás strach. TO je len niečo čo si predstavujeme pred sebou ako stenu a nedá sa to prekonať. Viem aké je sa niečoho báť. Ale viem aj to že ako som sa bal skúsil som to. A viete čo? Dokázal som to. Mám to. Išiel som za tým až kým som to nedostal. Áno drina. Skratkou? NIE! Išiel som priamo.
priamo čelom proti muru. Videl som tu stenu pred sebou ale toto nebolo to čo ma dostalo zas na zem. Všetky moje Nemôžem, prečo ja, kiežby. Som prekonal a povedal som si SLEDUJ krok po kroku. BUDEM to mať aj keby som mal isť po štyroch k tomu. DOKAŽEM to aj napriek tomu že som bol na zemi nemal som nič. A teraz to mám. Mám to! Lebo jediná prekážka ktorá je a je to tvoja stena. Si ty sám.




http://www.deviantart.com/art/Forever-is-over-420584730

Robot=ty

15. listopadu 2016 v 19:24 | Martin Mundier |  Zamyslenia
každy máme nejakú predstavu o zakazaných veciach. Či je to pozeranie na niečo čo by sa divať neemalo. chodiť niekam kde je len vstupn nad 18+. A predsta kde je zakaz sa to porušiť dá.

Naučia nás hovoriť. a Keď sme dospelý vravia nám máme byť ticho.
Naučia nás chodiť. A predsa je tabulka zakaz vstupu.
Naučia nás počuvať. A ked nepočuvame kričia po nás.

je toho mnoho a mnoho sa porušuje. keby sme mali riadiť sa všetkymi pravidlami sme ako roboty ktoré maju len určený smer. Jedneho prúdu.
Vždy nás lakal nejaky zakaz. aby sme s anaučili na vlasných chybach.