Človek náhle zomrel.

20. srpna 2016 v 16:22 | Neznamy autor |  Zamyslenia
Naraz zazrel Boha, ako sa k nemu blíži - s kufrom v pravici. "Synu, prišiel čas, musíme ísť..."
Človek sa spýtal: "Prečo tak skoro? Chcel som toho ešte toľko porobiť - ...a zažiť."
"Je mi ľúto, synu. Nadišiel čas...musíš ísť."
"Čo máš v kufri?"
"Všetko, čo ti patrilo, všetko, čo bolo tvoje."
"Všetko, čo mi patrilo? Chceš povedať...moje veci, šaty, peniaze?"
"Je mi ľúto, veci dennej potreby nepatrili nikdy tebe, tie patrili našej Zemi..."
"Tak...Moje spomienky?"
"Je mi ľúto synu, ale tie nepôjdu s tebou. Nikdy ti nepatrili. Tie patrili času."
"Tak...Moje schopnosti..."
"Ani tie ti nepatria. Tie patrili okolnostiam."
"Potom... Priatelia, príbuzní?"
"Je mi ľúto synu, ani tí ti nepatria...Oni patrili k tvojej životnej ceste."
"Ale manželka...A deti?"
"Je mi ľúto synu, ani tí ti nepatria. Tí patrili tvojmu srdcu."
"Teda... Moje telo?"
"Ani to ti nepatrilo, to patrilo prachu..."
"Tak... moja duša?"
"Je mi ľúto synu, ale tvoja duša, tá ti tiež nikdy nepatrila..., tá patrí Mne."
Zúfalý človek mu vytrhol z ruky kufor a otvoril ho...Bol prázdny!
So slzami v očiach sa spýtal Boha: "Nikdy mi nič nepatrilo, nikdy som nič nevlastnil?"
"Ale áno, synu... Každý okamih, ktorý si prežil patril len tebe..."
ŽIVOT POZOSTÁVA Z OKAMIHOV. Z OKAMIHOV, KTORÉ PATRIA LEN TEBE.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 povidky-o-hranicarich povidky-o-hranicarich | Web | 22. srpna 2016 v 18:10 | Reagovat

Hezké :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama