ČAS

17. srpna 2016 v 12:20 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Čas je to čo nás obmedzuje.....
Ako ide čas idú aj ľudia z našich životov preč. No novy zas prichádzajú. Ak sa zdá že sme na všetko sami tak nie sme... treba isť len za správnymi ľuďmi ktorý vedia ako pomôcť.
Je dobre sa porozprávať ale treba isť za správnymi osobami. Je vo vašich rukách za kým sa rozhodnete ísť.... Priatelia sú na to aby vám pomohli.... Len priatelia ešte existujú?
Vraví sa že stratiť priateľa je ako umrieť. Ak pri vás nikto nestojí neveríte si, není nikto aby vás podporil že "ty to dáš". Kde sú tie očí ktorým ste verili? Môžte za to samy? Alebo on sa rozhodol že už s vami nebude rozprávať.
Otázky na ktoré nepoznáte odpoveď a vy sa pýtate samy seba prečo?
Čas plynie a vaše problémy pribúdajú.
Čas plynie a stále hľadáte očí ktorým veriť. Očí sú dvere do srdca.
Veriť očiam? Poznáte pocit že veríte niekomu.
Veriť inštinktom? Riadiť sa tými ktorý zradili? Alebo dávať nove šance novým ľuďom?
Čomu veriť? keď spoznáte človeka a vy samy netušíte kto to je a predsa mate nutkanie tomu človeku dačo povedať. Prečo?
Naivita? Ubližovali ľudia a vy ste im verili. A stále ste im to odpúšťali aj po tých ranách čo vám spôsobili? AJ napriek všetkému hľadáš to, nevzdávaš to....
Veriť slovám ktoré čítaš? ŤAŽKO!
Ak zažiješ stratu blízkeho POCHOPÍŠ!
Raz sa uvedomíš ČAS ktorý si mal ťa obišiel.


STÁLE VERÍŠ ŽE STOJI NIEKTO PRI TEBE? TAK MU POVEDZ ĎAKUJEM! NEBIŤ JEHO TAK NESTOJÍŠ TAM KDE SI TERAZ.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama