Každý raz povedal „nie“ aj keď srdce kričalo „áno“

11. září 2017 v 18:59 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Každý raz povedal "nie" aj keď srdce kričalo "áno"


Žiješ, si, existuješ. Ideš vlastnou cestou vlastnými nohami po tejto zemi. Z davom alebo proti davu? Ktorou cestou sa rozhodneš ísť? Kam chceš isť? Kam tvoje kroky idú?
Stretávaš ľudí z niektorých si spravíš len priemnú spomienku na daný okamih, niektorý sú tvoji známi ale s niektorých spravíš svojich priateľov. S ktorých sa môžu stať tvoji známi. A potom to bude len spomienka na daný okamih. Tvoje kroky, tvoje rozhodnutie. Je zvláštne ako púšťame niektorých ľudí bližšie k sebe a druhých odsúvame na bok. To klamstvo v tebe utvrdíš slovom nie. Proste cez slzy ktoré sa ti derú do očí kričíš tak choď vypadni. Slová ktoré tak bolia a srdce sa bráni tichým áno. To malé slovo vráža do tvojho srdca dýku jazvu ktorá tak boli. Boli to vtedy keď si sám. Pýtaš sa kam sa rozhodol isť? Kam odišiel?
Prečo som nepovedal niečo aby som ho/ju zadržal?
Sú to útoky tvojho srdca na teba. Dokážem odpustiť keď príde šanca? Pýtaš sa niekedy toto no odpoveď je že dokážeš. Len musíš odpustiť nie len jemu aj sebe. Tu sa otvárajú dvere, Dvere k novým ľuďom vzťahom.
Vidí s tej ulity že ťa ľudia sklamali. Sme ľudia. Ktorý si vedia odpustiť. Je to ťažké ale je to krok dopredu. Necúvaj, neboj sa. Choď a povedz to "áno" ktoré niekde tam v tebe kričí.
 

otvor to som ja...

4. září 2017 v 19:55 | Martin Mundier |  Zamyslenia
su dvere niekde v tvojej halve ktore s abojiš otvoriť. otvoriť to čo sa za nimi schovava. Je tam tvoja minulosť? depresia? bipolarita? schozofrenia? Klop klop veď otvor to som len ja. Ja ktore ťa tak potrebuje potrebujem zas tvoju pritomnosť. držiš ma tu za tymito dverami. Nikto nevie čo preživaš. Vieš to len ty. Nikto si envie ani predstaviť čim prechadzaš. je to smutne? je to vesele? Prosim neutekaj od tychto dveri. Zas ten hlas v tej hlave. nechať cely svet tak, zatvoriť sa dvere. preplakať celu noc. Velmi dobre to poznaš.
Nezatvar oči predomnou. Potom pride priatel, človek ktorý ti vie pomocť prehodiť ťa na druhy breh. kde zabudneš na všetko čo ťa trapy. Semješ sa a tak od srdca že tvoj smiech je nakazlivy. poznaš skvele prihody zo života. Ludia ťa maju radi. vieš ich pozytyvne naladiť. ved je to tvoje ja ktore sa prejavuje. Teraz. tento okamih je užasny skvely. Daroval si čas niekomu na kom ti zaleži. Usmievaj s aked ti to dovoli život.

Kosatka je nadherna krasna, ladne pohyby krasne spieva. Ale videl si ju loviť?
dravosť je jej skyta tvar.

pavučina

8. srpna 2017 v 8:14 | Martin Mundier |  Zamyslenia
Nikdy nevykrikuj žiadnym spôsobom že si vyšší než druhý. Prečo lebo tvoje myslenie môže byť dobre tvoje spôsoby tiež. Ale ak nájdeš u niekoho slabosť nebuď vyšší, namyslený. Lebo ak to raz niekde začne bude už neskoro. Postavia ťa vyššie v práci ale kde vyššie? Len ti dajú kanceláriu na prízemnom poschodí a už si za počítačom. Alebo si nejakým pracovníkom ktorého dajú aby mal na starosti druhých. Neznamená že sa máš správať povýšenecký rob si svoje oni si robia svoje. Nezamotaj sa do pavučiny ktorá ťa môže obrať o toto miesto. Lebo kto je teraz povýšený bude ponížený, a kto je ponížený bude povýšený. Len to dlho to trvať nemusí.
Pavučina môže byť tenká a veľmi lepkavá ani ju cítiť nemusíš a predsa sa do nej zamotávaš pomaly okolo nôh rúk až nakoniec ťa obopne a nebude východiska. Dostal si sa do siete. Do siete pravdy, a svojich lži.

Syp si popol na hlavu. Buď pokorný.

Další články


Kam dál

Reklama