Hlúposť

19. května 2017 v 20:55 | Martin Mundier |  Zamyslenia

Myslíš si že žiješ? Že si nejakým výplodom tohto sveta aby si tu len nachvíľu bol? Možno áno. Tato otázka nebude zodpovedaná ani v tomto čo tu píšem. Len ti poviem že život nikdy nebude fér, vždy bude ten ktorý ti zrazí kolena niekým. Ale skús sa držať lásky. Nebuď bytosťou ktorá sa tu predáva, ničí, prežíva z jedného dňa na druhy.
Láska nie je chemická reakcia ako si každý mysli. Nebuď ten ktorý pozerá ako chemik chladne na veci ktoré ma pred sebou a skúma s čoho sa skladajú. Buď Osobou ktorá vníma srdcom zo zavretými očami a otvoreným srdcom. Skúška ktorá ti nedá žiadny diplom. Dá ti cit, šťastie život. Život ktorý daruješ druhým je život nepremárneným. Čas ktorý dáš druhým je darom pre druhých. Nečakaj že od niekoho niečo dostaneš len tak. Proste rob veci, skutky bez očakávania aby sa ti to vrátilo.

Hlúposť? Možno áno. Ale duchovný život má pre teba zmysel.
 

Blízkosť svetla

19. května 2017 v 20:30 | Martin Mundier |  Zamyslenia

Má niekto v sebe svetielko? svetielko ktoré rozžiari tmu v jaskyni plnej smútku, temnoty zla?. Áno má. Vidíš ho keď chceš, alebo si to ty ktorý dáva svetielko okolo. Len je na tebe či chceš aby toto svetielko bolo ukázané druhým. Skrývaš ho alebo dávaš ho? Pre ktorú cestu si sa rozhodol?
Žiť vo svetle je dobrá voľba. Určite si to zažil aj ty. Ale aj dobrá samota temno nikoho nemať pri sebe, len tým si moc neprospievame. Ak vidíš osobu ktorá je vo svetle tak sa pozri na ňu prečo je šťastný/á? čo za týmto úsmevom sa skrýva. A možno mu stačí tvoja prítomnosť aby bol ako sa vraví s teba na vetvy.
Tak sa ho chyť za ruku aby aj toto svetlo bolo vidno inde že si niekoho urobil šťastným len tvojou prítomnosťou a keď teba niekto uvidí že žiješ svetlom tak sa zas teba niekto chytí aby zažil pocit, pocit šťastia. A Urobí to len reťazovú reakciu. Daruj úsmev a uvidíš ako môžeš potešiť danú osobu. Tak sa pochytajme za ruky a buďme jedno svetlo.

Ak chceš zmeniť svet zmeň ho v sebe, a potom okolo seba.


Krídla niesu záťaž

3. května 2017 v 21:10 | Bruno Ferrero |  Zamyslenia
Jedným s posledných Božích tvorov bola holubica,ktorá sa neustále sťažovala.Jedného dňa ju Boh vypočul.
"Pane jeden kocúr ma neustále prenasleduje a chce ma zabiť a zožrať. každý deň musím pred ním utekať na týchto naničhodných nožičkách, čo si mi stvoril".
Pán sa zľutoval nad holubicou a obdaril ju dvomi silnými nádhernými krídlami.
Onedlho sa zas vrátila s plačom k dobrému Bohu.
"Ten kocúr ma stále prenasleduje a teraz sa mi s tými krídlami na chrbte uteká ešte ťažšie. Sú ťažké a moje krátke a slabé nôžky ma ledva nesú!"
Pán sa usmial a povedal: Holubička moja, lenže ja som ti nedal krídla nato, aby si ich nosila na chrbte, ale na to aby ťa vyniesli k nebu".

Takže ak maš niečo čo považuješ za hendikep..... neznámená že to musí byť tvoja zaťaž..... len s apozri kolko ľudí veľa dokazalo aj zo svojim hendikepom..... Zmeň to!!!!!!

Další články


Kam dál

Reklama